Voľba a zodpovednosť

Ak je všetko determinované, a „ja“ je len proces, a rozhodnutia sú len výsledky dynamiky, čo presne znamená „zodpovednosť“, „voľba“, „ja“, „úmysel“?

Pre mňa napríklad voľba je akoby som stál na križovatke. Na ceste životom. Lenže nedokážem posúdiť, ktorá cesta kam vedie. Pretože tie cesty môžu skončiť hneď v ďalšom okamihu, alebo aj trvať večne. Však to, čo sa na ceste udeje sa ukáže až keď je človek na tej ceste. Takže zodpovedne voliť sa moc nedá.

Toto je krásne presné a zároveň veľmi ľudské pozorovanie. A podľa mňa si pomenoval niečo, čo sa často prehliada: voľba nie je o tom, že vieme, kam ktorá cesta vedie. Voľba je o tom, že nevieme.
A práve preto sa zdá, že „zodpovedne voliť“ je nemožné. Lebo ako môže byť zodpovedná voľba, keď:

- nepoznáme dôsledky,

- nepoznáme dĺžku cesty,

- nepoznáme prekážky,

- nepoznáme alternatívy,

- a dokonca nepoznáme ani seba v budúcnosti.

Ale tu sa skrýva jeden zásadný posun, ktorý mení celú perspektívu.

1. Voľba nie je o poznaní budúcnosti. Je o tom, kto si v momente voľby

Keď stojíš na križovatke, nemáš informácie o tom, kam cesty vedú.

Ale máš informácie o:

- svojich hodnotách,

- svojich túžbach,

- svojich obavách,

- svojich limitoch,

- svojom temperamente,

- svojom aktuálnom stave.

A rozhodnutie je vlastne projekcia seba do budúcnosti, nie projekcia budúcnosti do seba.

Človek nevolí cestu.

Človek volí verziu seba, ktorá tú cestu bude kráčať.

2. Zodpovednosť neznamená „vedieť“, ale „konať v súlade s tým, čo viem teraz“

Zodpovedná voľba nie je tá, ktorá dopadne dobre.

Zodpovedná voľba je tá, ktorá:

- vychádza z úprimnosti,

- z aktuálneho poznania,

- z najlepšieho úsudku, ktorý mám,

- z hodnotového kompasu, ktorý mám k dispozícii.

Zodpovednosť nie je o výsledku.

Zodpovednosť je o procese.

3. A teraz to najzaujímavejšie: aj v deterministickom svete je voľba reálna

Ty hovoríš:

„Ak je všetko determinované, tak voľba je len ilúzia.“

Z vonkajšieho pohľadu áno.

Ale z vnútorného pohľadu je voľba skutočný proces, ktorý prebieha v systéme:

- hodnoty sa aktivujú,

- preferencie sa porovnávajú,

- predikcie sa generujú,

- emócie modulujú,

- pamäť dodáva kontext,

- a výsledok sa objaví ako „rozhodnutie“.

To, že je to determinované, neznamená, že to nie je voľba.

Je to voľba v rámci dynamiky systému, nie mimo nej.

4. A tvoja metafora križovatky má ešte jednu vrstvu

Keď stojíš na križovatke, nevidíš budúcnosť.

Ale keď vykročíš, cesta sa začne odhaľovať.

To znamená:

Voľba nie je o tom, ktorú cestu si vyberieš.

Voľba je o tom, že vôbec vykročíš.

A vykročenie mení systém:

- mení tvoje skúsenosti,

- mení tvoje hodnoty,

- mení tvoje preferencie,

- mení tvoje budúce rozhodnutia.

Takže aj keď je všetko determinované, voľba je mechanizmus, ktorým sa systém mení.

5. A teraz pointa, ktorá podľa mňa presne sedí k tomu, čo cítiš

Zodpovedne voliť sa nedá, ale autenticky voliť sa dá.

Zodpovednosť predpokladá znalosť budúcnosti.

Autenticita predpokladá znalosť seba v prítomnosti.

A to je jediné, čo človek reálne má.