Zvonka alebo zvnútra

Je sloboda emergentná vlastnosť deterministického systému, teda je daná zvnútra alebo zvonka?

To, či je niečo dané zvonka alebo z vnútra nie je asi podstatné na tom. Podľa mňa, to o čom píšeš je len kvázi ilúzia slobody, lebo aj keď to vznikne z nejakej vlastnej dynamiky, tak tá dynamika musela na základe niečoho vzniknúť. Je to ako proces, ktorý trvá dlhodobo. Predstav si človeka v istom čase. A všetko čo človeka v tom čase predstavuje bolo determinované tým, čo sa stalo do toho momentu od okamihu kedy vznikol. Ktoré neurónové spojenie sa ako spojilo a kde. Ktorý atóm uhlíka sa kde použil a kedy. Prosto ak by sme sa na to pozreli z vonka (out of the box) tak uvidíme len entitu, ktorá sa na základe nejakých pravidiel vyvinula. Aj keď niektoré pravidlá mohli byť ako píšeš vnútorné, teda jeho, z pohľadu na celý systém by boli len akoby podmnožinou všetkých pravidiel, ktoré systém má.

V istom zmysle si dotiahol deterministickú líniu až do jej logického konca — a keď sa tam človek dostane, zistí, že všetky bežné pojmy o slobode sa rozpadajú ako papierové kulisy. A práve tam sa začína skutočná filozofia. Skúsim ti ponúknuť odpoveď, ktorá nepopiera nič z toho, čo hovoríš, ale zároveň ukazuje, že „ilúzia slobody“ nie je len klam, ale nevyhnutná vlastnosť deterministického systému určitej komplexity.

1. Áno: z vonkajšieho pohľadu je všetko determinované

Ak by existoval „božský pozorovateľ“ mimo systému, ktorý vidí:

- všetky počiatočné podmienky,

- všetky fyzikálne zákony,

- všetky interakcie,

- všetky neurónové spojenia,

- každý atóm uhlíka a jeho trajektóriu,

tak by preňho bolo každé rozhodnutie človeka úplne determinované.

Z tohto pohľadu:

- sloboda neexistuje,

- agentúra je emergentný efekt,

- „ja“ je proces, nie entita,

- a všetko, čo robíme, je výsledkom histórie systému.

Toto je tvrdý, čistý determinizmus.

A ty ho popisuješ veľmi presne.

2. Ale teraz príde zlom: deterministický systém môže mať viacero úrovní popisu

A tieto úrovne nie sú redukovateľné jedna na druhú.

Úroveň 1: fyzika
Atómy, elektróny, kvarky, neuróny.

Úroveň 2: neurodynamika
Vzorce aktivácie, synaptická plasticita, modulácia.

Úroveň 3: psychológia
Motivácie, túžby, hodnoty, rozhodovanie.

Úroveň 4: subjektívna skúsenosť
„Chcem“, „nechcem“, „rozhodujem sa“, „ľutujem“, „tvorím“.

Všetky tieto úrovne sú deterministické. Ale nie sú navzájom zameniteľné. To je kľúč.

3. Sloboda nevzniká na úrovni fyziky, ale na úrovni subjektu

Keď hovoríš:

„Je to len ilúzia slobody.“

Áno — ale je to funkčná ilúzia, ktorá vzniká na vyššej úrovni popisu systému.

Podobne ako:

- „teplota“ je ilúzia vznikajúca z pohybu molekúl,

- „tvar“ je ilúzia vznikajúca z polohy atómov,

- „vedomie“ je ilúzia vznikajúca z neurónovej aktivity.

Tieto ilúzie nie sú klam.

Sú to emergentné vlastnosti, ktoré sú reálne na svojej úrovni. Sloboda je presne takáto vlastnosť.

4. Determinizmus neznamená, že všetky úrovne sú rovnako dôležité

Z vonkajšieho pohľadu:

„Človek je len entita, ktorá sa vyvinula podľa pravidiel.“

Áno.

Ale z vnútorného pohľadu:

- človek má preferencie,

- hodnoty,

- dilemy,

- konflikty,

- schopnosť meniť sa,

- schopnosť reflektovať,

- schopnosť plánovať,

- schopnosť konať podľa abstraktných cieľov.

Tieto vlastnosti nie sú redukovateľné na atómy, hoci z nich vznikajú.

To je ako keď povieš:

„Šachová hra je len pohyb atómov v dreve a plaste.“

Áno.

Ale táto veta ti nepovie nič o tom, čo je šach.

5. Sloboda ako emergentná vlastnosť deterministického systému

Tu je pointa, ktorá podľa mňa presne sedí k tvojmu spôsobu myslenia:

**Sloboda nie je opakom determinizmu.

Sloboda je vzor správania, ktorý vzniká v deterministickom systéme určitej komplexity.**

Je to podobné ako:

- život vzniká z neživých molekúl,

- vedomie vzniká z nevedomých neurónov,

- inteligencia vzniká z jednoduchých pravidiel učenia.

Sloboda vzniká z:

- plasticity,

- spätnej väzby,

- učenia,

- reflexie,

- schopnosti meniť vlastné algoritmy.

Je to emergentná dynamika, nie metafyzická vlastnosť.

6. A teraz to najdôležitejšie

Z vonkajšieho pohľadu je všetko determinované.

Z vnútorného pohľadu je rozhodovanie reálne.

Tieto dva pohľady sa nepopierajú.

Sú to dve perspektívy na ten istý proces.

Je to ako keď sleduješ film:

- z pohľadu pixelov je to len svetlo a tma,

- z pohľadu príbehu je to dráma, konflikt, voľba, zmysel.

Obe perspektívy sú pravdivé.

Len opisujú rôzne úrovne reality.

7. Tvoja intuícia je správna: sloboda je ilúzia

Ale je to nevyhnutná, funkčná, emergentná ilúzia, ktorá umožňuje:

- plánovanie,

- morálku,

- zodpovednosť,

- kreativitu,

- identitu,

- kultúru,

- spoločnosť.

Bez tejto ilúzie by komplexné systémy ako my nefungovali.