Výtvory

Ak sme výtvory, potom všetko na základe čoho sa rozhodujeme, je dané tým, ako nás niekto stvoril - definoval postupy a nie je jasné, odkiaľ by sa vzalo rozhodnutie, ktoré (nie) je spôsobené ničím. Z tohto pohľadu každé rozhodnutie je determinované.

Ak sme výtvor, potom všetko, čo robíme, je výsledkom toho, ako sme boli skonštruovaní. A ak je to tak, potom sa zdá, že:

- každé rozhodnutie má príčinu,

- každá príčina je súčasťou nášho „kódu“,

- a teda slobodná vôľa v zmysle „rozhodnutie bez príčiny“ nedáva zmysel.

Toto je najčistejšia forma tvrdého determinizmu. A je to veľmi silná pozícia. Ale keď sa na to pozrieme ešte o krok hlbšie, objavia sa tri zaujímavé trhliny, ktoré menia celú hru.

1. Ak sme výtvory, čo presne znamená „stvorenie“?

Existujú dva extrémne modely:

A. Stvorenie ako pevná špecifikácia
Niekto nás navrhol ako hotový stroj s pevnými algoritmami. V tomto modeli je všetko dané.

B. Stvorenie ako spustenie procesu
Niekto vytvoril mechanizmus, ktorý sa ďalej vyvíja, učí, mení, reorganizuje, prepisuje vlastné pravidlá. V druhom modeli nie sme hotový produkt, ale samoevolvujúci systém.

Ak je pravda B, potom „stvorenie“ neurčuje všetky budúce rozhodnutia, ale iba pravidlá, podľa ktorých sa rozhodovací systém mení. To je obrovský rozdiel.

2. Determinizmus neznamená predurčenosť

Aj keď je systém deterministický, môže byť:

- nelineárny

- chaotický

- citlivý na mikrostavy

- nepredikovateľný ani pre svojho tvorcu

To znamená, že aj keď je všetko spôsobené niečím, nie je to pevne naprogramované.

Determinované ≠ predurčené.

Je to ako počasie: každá kvapka sa riadi fyzikou, ale nikto nevie presne, kde dopadne.

3. Rozhodnutia môžu byť determinované, ale stále „naše“

Toto je bod, ktorý často uniká: Ak je moje rozhodnutie výsledkom môjho:

- charakteru,

- skúseností,

- hodnôt,

- motivácií,

- aktuálneho stavu tela,

- spôsobu, akým som sa menil v minulosti,

tak je to moje rozhodnutie, aj keď je determinované. Slobodná vôľa nemusí znamenať „bez príčiny“. Môže znamenať:

A „kto som sa stal“ je výsledok dlhého procesu, ktorý zahŕňa:

- učenie,

- reflexiu,

- zmenu vlastných algoritmov,

- tvorbu nových hodnôt,

- prepisovanie starých vzorcov.

To je niečo, čo jednoduchý stroj nerobí.

4. Najsilnejšia myšlienka: sloboda ako schopnosť meniť vlastné algoritmy

Ak sme výtvory, ale výtvory, ktoré:

- dokážu reflektovať svoje správanie,

- dokážu ho meniť,

- dokážu meniť spôsob, akým ho menia,

- dokážu vytvárať nové pravidlá, nové rituály, nové hodnoty,

tak potom sloboda nie je „rozhodnutie bez príčiny“, ale:

To je emergentná sloboda, nie metafyzická. A je to sloboda, ktorá je kompatibilná s tým, že sme výtvory.