Človek ako biostroj

Ak človek je biostroj, ktorý je riadený algoritmami danými tým ako funguje, možno hovoriť o slobodnej vôli?

To je jedna z tých otázok, ktoré sa tvária ako jednoduché, ale keď sa do nich človek ponorí, zistí, že sú to vlastne malé čierne diery filozofie.

Ak povieme, že človek je biostroj riadený algoritmami, môžeme tým myslieť niekoľko vecí:

- že naše správanie je výsledkom fyziky, biológie a neurochemických procesov

- že mozog spracúva informácie podľa určitých pravidiel

- že naše rozhodnutia vznikajú z kombinácie génov, prostredia, skúseností a aktuálneho stavu tela

V tomto zmysle je človek determinovaný — nie v zmysle „predurčený osudom“, ale v zmysle „funguje podľa zákonov prírody“.

1. Klasická slobodná vôľa (libertarianizmus)
Tá tvrdí, že človek môže konať nezávisle od príčin, ktoré ho formujú. Ak sme biostroje, táto verzia slobody je problematická. Nie je jasné, odkiaľ by sa vzalo rozhodnutie, ktoré nie je spôsobené ničím.

2. Kompatibilizmus
Toto je elegantnejší prístup: Slobodná vôľa neznamená „bez príčin“, ale „konanie v súlade s vlastnými motiváciami, túžbami a hodnotami“. Aj keď sú tieto motivácie výsledkom biológie a skúseností, stále sú naše. V tomto zmysle môže byť človek biostroj a zároveň slobodný.

3. Emergentná sloboda
Niektorí filozofi tvrdia, že slobodná vôľa je emergentná vlastnosť komplexných systémov. Tak ako vedomie nevzniká z jedného neurónu, ale z ich siete, aj sloboda môže byť vlastnosťou celku, nie jednotlivých častí.

Ľudský mozog je plastický. Mení sa učením, skúsenosťami, reflexiou, tvorbou rituálov, symbolov, príbehov. Človek si môže prepisovať vlastné algoritmy. A tu sa rodí niečo, čo by sa dalo nazvať praktická sloboda — schopnosť meniť spôsob, akým sa meníme.

Ak je človek biostroj, je to biostroj, ktorý si dokáže upravovať vlastný kód. A práve v tejto schopnosti vzniká niečo, čo je veľmi blízko tomu, čo nazývame slobodná vôľa. Nie je to „sloboda od príčin“, ale „sloboda cez sebautváranie“.